Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
Christine Lagarde
The President of the European Central Bank
Luis de Guindos
Vice-President of the European Central Bank
  • VYHLÁSENIE O MENOVEJ POLITIKE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 4. mája 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Výhľad vývoja inflácie zostáva na príliš vysokej úrovni príliš dlho. Vzhľadom na stále vysoké inflačné tlaky sa dnes Rada guvernérov rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Aktuálne informácie celkovo podporujú hodnotenie strednodobého výhľadu vývoja inflácie, ku ktorému sme dospeli na našom predchádzajúcom zasadaní. Celková inflácia sa za posledné mesiace znížila, no základné cenové tlaky sú naďalej silné. Naše doterajšie zvyšovanie úrokových sadzieb sa zároveň výrazne premieta do finančných a menových podmienok v eurozóne, pričom časový posun a účinnosť transmisie do reálnej ekonomiky zostávajú neisté.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia nastavenie úrovne menovopolitických sadzieb, ktorá je dostatočne reštriktívna na dosiahnutie včasného návratu inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %, a zachovanie tejto úrovne dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB zostávajú naším prvoradým nástrojom pri určovaní nastavenia menovej politiky. Popri tom budeme naďalej postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia programu nákupu cenných papierov (asset purchase programme – APP). V súlade s týmito zásadami Rada guvernérov očakáva ukončenie reinvestícií v rámci programu APP od júla 2023.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu hospodárstvo eurozóny v prvom štvrťroku 2023 vzrástlo o 0,1 %. K odolnosti ekonomiky prispievajú nižšie ceny energií, ústup ponukových obmedzení a rozpočtové opatrenia na podporu podnikov a domácností. Súkromný domáci dopyt, predovšetkým spotreba, zároveň podľa všetkého zostali slabé.

Podnikateľská a spotrebiteľská dôvera sa v posledných mesiacoch stabilne zotavuje, je však naďalej slabšia než pred neoprávnenou vojnou Ruska proti Ukrajine a jej ľudu. Pozorujeme odlišný vývoj jednotlivých sektorov hospodárstva. Výrobný sektor naďalej dobieha sklzy v plnení objednávok, no jeho vyhliadky sa zhoršujú. Sektor služieb rastie výraznejšie, najmä vďaka znovuotvoreniu ekonomiky.

Príjem domácností ťaží z priaznivej situácie na trhu práce, pričom miera nezamestnanosti v marci klesla na nové historické minimum 6,5 %. Zamestnanosť naďalej rastie a celkový počet odpracovaných hodín prekračuje úroveň spred pandémie. Priemerný počet odpracovaných hodín je zároveň naďalej o niečo nižší než pred pandémiou a jeho oživenie od polovice roka 2022 stagnuje.

S ústupom energetickej krízy by mali vlády urýchlene a koordinovane ukončiť príslušné podporné opatrenia, aby predišli zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si vyžadovalo ráznejšiu reakciu menovej politiky. Rozpočtová politika by mala byť orientovaná na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Pri znižovaní cenových tlakov v strednodobom horizonte môžu pomôcť aj opatrenia zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny, predovšetkým v energetickom sektore. V tejto súvislosti vítame zverejnenie legislatívnych návrhov Európskej komisie súvisiacich s reformou rámca správy ekonomických záležitostí EÚ, ktorá by sa mala čoskoro uzavrieť.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v apríli dosiahla 7,0 %, po poklese z 8,5 % vo februári na 6,9 % v marci. Hoci inflácia cien energií zaznamenala v dôsledku bázických efektov určitý nárast, z ‑0,9 % v marci na 2,5 % v apríli, ani zďaleka nedosahuje úroveň zaznamenanú po vypuknutí ruskej vojny proti Ukrajine. Inflácia cien potravín však zostáva zvýšená na úrovni 13,6 % v apríli, po 15,5 % v marci.

Cenové tlaky sú naďalej výrazné. Inflácia bez cien energií a potravín v apríli predstavovala 5,6 %, čo je o niečo menej ako v marci a rovnako ako vo februári. Inflácia neenergetických priemyselných tovarov v apríli klesla z marcových 6,6 % na 6,2 %, pričom v marci išlo o prvý pokles za niekoľko mesiacov. Inflácia cien služieb sa však v apríli zvýšila z marcových 5,1 % na 5,2 %. Tlak na rast inflácie naďalej vyvíja postupné premietanie vplyvu predchádzajúceho rastu nákladov na energie a ponukových obmedzení. Predovšetkým v sektore služieb inflácia rastie aj v dôsledku odkladaného dopytu v súvislosti so znovuotvorením ekonomiky a v dôsledku rastúcich miezd. Z informácií dostupných do marca vyplýva naďalej vysoká úroveň ukazovateľov základnej inflácie.

Mzdové tlaky sa ďalej zintenzívnili vzhľadom na skutočnosť, že v prostredí stabilných trhov práce sa zamestnanci snažia o čiastočnú náhradu straty kúpnej sily spôsobenej vysokou infláciou. Navyše v niektorých sektoroch sa podnikom darí zvyšovať ziskové marže vďaka nerovnováham medzi ponukou a dopytom a neistote spôsobovanej vysokou a nestálou infláciou. Hoci sa väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, niektoré ukazovatele sa zvýšili a je potrebné ich naďalej monitorovať.

Hodnotenie rizík

Obnovené napätie na finančných trhoch, ak by bolo trvalejšieho rázu, by predstavovalo riziko pomalšieho rastu, pretože by mohlo spôsobiť výraznejšie než očakávané sprísnenie širších úverových podmienok a útlm dôvery. Vojna Ruska proti Ukrajine naďalej predstavuje významné riziko spomalenia hospodárskeho rastu. Ak by však pokračoval aktuálny ústup minulých nepriaznivých ponukových šokov, mohol by posilniť dôveru a podporiť rýchlejší rast, než sa momentálne očakáva. K rýchlejšiemu než očakávanému rastu by mohla viesť aj pokračujúca odolnosť trhu práce podporujúca dôveru a spotrebu domácností. 

Výhľad vývoja inflácie naďalej ohrozujú výrazné riziká rýchlejšieho cenového vývoja. Patria medzi ne existujúce tlaky v cenovom reťazci, ktoré by v krátkodobom horizonte mohli spôsobiť ďalší rast maloobchodných cien nad rámec očakávaní. Vojna Ruska proti Ukrajine by okrem toho mohla spôsobiť opätovný nárast nákladov na energie a potraviny. Ďalšie zvyšovanie inflácie, i v strednodobom horizonte, by mohol spôsobiť aj dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd a ziskových marží. Riziká rýchlejšieho rastu inflácie, najmä ak ziskové marže zostanú vysoké, stúpli i v reakcii na nedávne mzdové dohody. Pokiaľ ide o riziká pomalšieho cenového vývoja, opätovné zintenzívnenie napätia na finančných trhoch by mohlo spôsobiť rýchlejší pokles inflácie, než sa očakáva. Slabší dopyt, spôsobený napríklad výraznejším spomalením poskytovania bankových úverov alebo silnejším účinkom transmisie menovej politiky, by tiež viedol k nižším cenovým tlakom, než sa v súčasnosti očakáva, a to najmä strednodobo.

Finančné a menové podmienky

Bankový sektor eurozóny dokazuje svoju odolnosť voči napätiu na finančných trhoch, ktoré vzniklo pred naším posledným zasadaním. Zvyšovanie našich menovopolitických sadzieb sa výrazne premieta do bezrizikových úrokových sadzieb a do podmienok financovania pre podniky, domácnosti a banky. V prípade podnikov a domácností dochádza k spomaľovaniu úverového rastu v dôsledku vyšších úrokových sadzieb, prísnejších úverových podmienok a nižšieho dopytu. Najnovší prieskum bankových úverov poukazuje na výraznejšie sprísnenie celkových úverových štandardov, než banky očakávali v predchádzajúcom kole, z čoho vyplýva možnosť ďalšieho oslabenia úverovej aktivity. Slabý rast úverov zároveň znamená pokračujúce spomaľovanie rastu peňažnej zásoby.

Záver

Celkovo možno konštatovať, že výhľad vývoja inflácie zostáva na príliš vysokej úrovni príliš dlho. Vzhľadom na stále vysoké inflačné tlaky sa dnes Rada guvernérov rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Aktuálne informácie celkovo podporujú hodnotenie strednodobého výhľadu vývoja inflácie, ku ktorému sme dospeli na našom predchádzajúcom zasadaní. Celková inflácia sa za posledné mesiace znížila, no základné cenové tlaky sú naďalej silné. Naše doterajšie zvyšovanie úrokových sadzieb sa zároveň výrazne premieta do finančných a menových podmienok v eurozóne, pričom časový posun a účinnosť transmisie do reálnej ekonomiky zostávajú neisté.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia nastavenie úrovne menovopolitických sadzieb, ktorá je dostatočne reštriktívna na dosiahnutie včasného návratu inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %, a zachovanie tejto úrovne dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá