Odpovede na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2023

Tento dokument obsahuje súhrn odpovedí na pripomienky a požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení z 11. februára 2025 k výročnej správe ECB za rok 2023.^[1] Zverejňuje sa pri príležitosti predloženia výročnej správy ECB za rok 2024 Európskemu parlamentu. Dokument vysvetľuje politiky ECB v súvislosti s otázkami uvedenými v uznesení a je členený podľa tém.^[2] ECB na návrh Európskeho parlamentu zverejňuje svoje odpovede na jeho pripomienky už od roku 2016.

1 Menová politika a hospodársky vývoj

1.1 Menová politika a inflácia

Európsky parlament vo svojom uznesení vyzýva ECB, aby úrokové sadzby neznižovala príliš rýchlo. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že jadrová inflácia v eurozóne bola v decembri 2024 na úrovni 2,7 %, a v tom čase len v troch krajinách pod úrovňou 2 %. Vyjadruje znepokojenie nad možnosťou premietnutia vyššej jadrovej inflácie do vyšších hodnôt celkovej inflácie. (body 9, 10 a 16)

ECB je odhodlaná zabezpečiť udržateľné ustálenie celkovej inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Opatrenia reštriktívnej menovej politiky prispeli tomu, že celková inflácia sa udržateľne približuje k strednodobému cieľu 2 %, čo potvrdzujú aj aktuálne makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu. Jadrová inflácia – celková inflácia bez energií a potravín – v marci 2025 klesla z februárových 2,6 % na 2,4 %. Celkový proces dezinflácie znamená navzájom sa podporujúci vývoj celkovej inflácie a jadrovej inflácie. Nižšia celková inflácia znižuje potrebu inflačnej kompenzácie občanov, čím pomáha zmierňovať rast miezd. Zároveň znižuje potrebu preceňovania. S poklesom celkovej inflácie dochádza k zmierňovaniu jadrovej inflácie, ktorá zasa pomáha ďalej znižovať celkovú infláciu. K ďalšiemu približovaniu sa k cieľovej hladine prispeje aj pokračujúci vplyv predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky na spotrebiteľské ceny a naďalej pevné ukotvenie dlhodobejších inflačných očakávaní v blízkosti cieľa. Predovšetkým za súčasných podmienok rastúcej neistoty sa Rada guvernérov pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa preto vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb. Pri určovaní kľúčových úrokových sadzieb bude musieť hľadať rovnováhu medzi rizikom príliš rýchleho znižovania sadzieb – ktoré by mohlo viesť k nárastu inflácie – a rizikom príliš pomalého uvoľňovania menovej politiky, ktoré by zbytočne obmedzilo hospodársku aktivitu a zamestnanosť a mohlo by viesť k príliš nízkej inflácii.

Graf

Vývoj celkovej a jadrovej inflácie

(ročné percentuálne zmeny)

1.2 Vplyv inflácie a menovej politiky na rôzne sektory

Európsky parlament ECB vyzýva, aby posúdila vplyv zmien úrokových sadzieb na rôzne hospodárske odvetvia vrátane kapitálovo náročných odvetví. (bod 10)

ECB pozorne sleduje a analyzuje vývoj v rôznych sektoroch vrátane trhu práce s cieľom získať lepší prehľad o vplyve jej menovej politiky na spotrebu domácností a investičné rozhodnutia firiem, a tým aj na infláciu. Z analýzy ECB napríklad vyplýva, že opatrenia menovej politiky majú väčší vplyv na výrobný sektor než na sektor služieb.^[3] Monitorovanie vývoja v jednotlivých sektoroch je pri posudzovaní nastavenia menovej politiky mimoriadne dôležité, keďže aktivita v sektore služieb zároveň v hospodárskom cykle zvyčajne zaostáva za výrobným sektorom. Vysoké úrokové sadzby majú na ekonomiku, najmä súkromné investície, tlmiaci vplyv. Udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte je však naďalej najúčinnejší spôsob, akým môže menová politika podporovať stabilné makroekonomické prostredie podporujúce investície. Cenová stabilita je rozhodujúca pre všetky druhy fixných investícií – podniky majú vďaka nej väčšiu istotu, že časom nedôjde k nadmernému zvýšeniu ich nákladov.

1.3 Súbor prognostických nástrojov ECB

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby pokračovala v revízii a zlepšovaní svojich modelov s cieľom lepšie rozlišovať medzi zdrojmi inflácie na strane dopytu a ponuky. (bod 19)

ECB neustále reviduje a aktualizuje svoje modely, okrem iného s cieľom lepšie zohľadňovať faktory ponuky a dopytu. Žiadny model nedokáže zohľadniť všetky možné hospodárske faktory a kanály transmisie. ECB preto využíva súbor viacerých modelov.^[4] Vzhľadom na neustály vývoj hospodárskych štruktúr a variabilitu zdrojov hospodárskych fluktuácií ECB pravidelne reviduje a zdokonaľuje svoje existujúce modely a vyvíja nové. Priebežne napríklad vylepšuje svoj súbor modelovacích nástrojov, aby dokázala lepšie vyhodnotiť, aký vplyv majú na dopyt a ponuku klimatické riziká, geopolitické napätie či technologický vývoj, napr. využívanie umelej inteligencie.^[5] Napriek tomuto úsiliu vzhľadom na bezprecedentnú povahu šokov v hospodárstve za posledné roky nebolo vo viacerých inštitúciách možné zabrániť veľkým prognostickým chybám. V nedávnej dobe však došlo k ich výraznému zníženiu. Aktuálne skúsenosti zároveň vedú k úvahám o vhodnosti používaných nástrojov a predovšetkým o tom, ako lepšie posudzovať vplyv faktorov ponuky a dopytu na infláciu – otázka, ktorá sa stala kľúčovou v diskusiách o menovej politike. V rámci prebiehajúcej revízie stratégie ECB preto analýza zdrojov inflácie na strane ponuky a dopytu zohráva ústrednú úlohu. Revízia sa bude zaoberať aj všeobecnejšími vylepšeniami modelovacieho a prognostického rámca ECB a možnosťami jeho ďalšieho zdokonalenia.

1.4 Súvaha ECB a nákup aktív

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby pokračovala v monitorovaní postupného znižovania svojej súvahy vrátane súvisiaceho vplyvu na hospodárstvo eurozóny. Zároveň ECB vyzýva, aby sa podelila o poznatky o vplyve programov nákupu aktív na fungovanie finančných trhov vrátane vplyvu na dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti. (bod 23)

Objem súvahy Eurosystému sa ďalej znižuje. Príčinou je skutočnosť, že objem portfólií programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) sa postupným a predvídateľným tempom znižuje, keďže Eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestuje v plnej výške. Banky okrem toho do konca roka 2024 v plnej miere splatili dlhy z cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), čím sa uzavrela táto časť procesu normalizácie súvahy. Trh redukciu portfólií APP a PEPP hladko absorboval a banky operácie TLTRO nahradili zdrojmi trhového financovania. S postupným znižovaním objemu cenných papierov v držbe Eurosystému dochádza k jeho postupnému nárastu v držbe iných investorov vrátane domácností, bánk, dôchodkových fondov a poisťovní. ECB informácie o nákupoch aktív pravidelne zverejňuje a so zainteresovanými stranami udržiava úzky kontakt.^[6] Vedie napríklad diskusie s účastníkmi trhu a zverejňuje štatistiku držby cenných papierov. ECB okrem toho výrazne zintenzívnila zverejňovanie analýzy fungovania finančných trhov a predovšetkým vplyvu normalizácie jej súvahy.^[7] Bude aj naďalej monitorovať dosah normalizácie súvahy na fungovanie finančných trhov a na hospodárstvo. Projekcie odborníkov ECB/Eurosystému zohľadňujú široké spektrum cien na finančnom trhu vrátane cien, na ktoré by mohla mať redukcia súvahy vplyv.

Graf 2

Súvaha Eurosystému: aktuálny a projektovaný stav

(v bil. EUR)

1.5 Transmisia menovej politiky

Európsky parlament vo svojom uznesení od ECB žiada, aby sa zaoberala problémom úrokových platieb z držby bankových rezerv. (bod 22)

Transmisia menovej politiky závisí od schopnosti ECB účinne riadiť krátkodobé úrokové miery peňažného trhu. Ide o prvý krok v reťazci transmisie menovej politiky, ktorý v konečnom dôsledku určuje úrokové miery pre podniky a domácnosti a ovplyvňuje tak ich investičné a výdavkové rozhodnutia, a ECB umožňuje dosahovať svoj strednodobý inflačný cieľ. Úročenie vkladov bánk v Eurosystéme predstavuje referenčný bod pre krátkodobé úrokové miery peňažného trhu, umožňujúc ich riadenie v súlade so zamýšľaným nastavením menovej politiky. Ak by tieto vklady neboli úročené, krátkodobé úrokové miery peňažného trhu by mohli klesnúť až na nulovú úroveň a ECB by prostredníctvom nich nemohla určovať podmienky financovania. ECB zároveň vo svojej snahe riadiť úrokové miery na peňažnom trhu kladie maximálny dôraz na efektívnosť, a to aj z hľadiska nákladov. V septembri 2023 napríklad Rada guvernérov stanovila úročenie povinných minimálnych rezerv bánk, t. j. podielu rezerv, ktoré musia mať na účtoch vo svojej národnej centrálnej banke, na 0 %. Toto rozhodnutie zvýšilo efektívnosť menovej politiky znížením celkovej výšky úrokov vyplácaných z rezerv a zároveň zachovalo schopnosť ECB naďalej účinne usmerňovať úrokové miery na peňažnom trhu. S rastúcou dôverou v trvalý návrat inflácie k cieľovej hladine ECB postupne znížila sadzbu jednodňových sterilizačných operácií o 150 bázických bodov z jej maxima dosiahnutého v septembri 2023 až na 2,50 %, čím znížila úrokové platby bankám. Navyše z dôvodu splácania dlhov bánk z dlhodobých úverových operácií a vzhľadom na redukciu dlhopisového portfólia v dôsledku toho, že Eurosystém už nereinvestuje istinu zo splatných dlhopisov, majú nadbytočné rezervy klesajúcu tendenciu.

1.6 Zahrnutie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti do HICP

Uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva na urýchlenie plánu na začlenenie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti do harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) v prospech reprezentatívnosti a porovnateľnosti medzi jednotlivými krajinami eurozóny. (bod 20)

Zahrnutie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti (owner-occupied housing – OOH) do HICP na zvýšenie účinnosti merania inflácie je pre ECB naďalej dôležitou témou. Zatiaľ stále nebola dosiahnutá dohoda v Európskom štatistickom systéme, pokiaľ ide o zaobchádzanie s OOH v kontexte HICP.^[8] Keďže Eurostat v súčasnosti nezostavuje experimentálne indexy s kombináciou údajov HICP a údajov OOH, ECB na tento účel realizuje interný výpočet analytických indexov, ktoré kombinujú údaje HICP s indexmi cien OOH na základe dvoch odlišných prístupov – metódy čistých obstarávacích nákladov a metódy ekvivalencie nájmu (s imputáciou cien nájmu).^[9] ECB jednoznačne podporuje výskumný program Európskeho štatistického systému, ktorého cieľom je analýza troch alternatívnych prístupov k zahrnutiu OOH do HICP, ako aj súvisiacich koncepčných a praktických aspektov, a dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť hmatateľné výsledky.

2 Mandát ECB

2.1 Sekundárny cieľ ECB

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby sa pri výklade svojho sekundárneho cieľa alebo pri jeho plnení riadila svojím mandátom. ECB tiež vyzýva, aby do svojej výročnej správy zahrnula osobitnú kapitolu, v ktorej vysvetlí, ako interpretovala a realizovala svoj sekundárny cieľ. Okrem toho ECB vyzýva, aby prehodnotila svoje politiky s cieľom zabezpečiť, aby podporovali konkurencieschopnosť EÚ bez toho, aby ohrozovali jej hlavný cieľ. (body 33, 34, 35 a 39)

ECB je v prvom rade odhodlaná sledovať svoj hlavný cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, Rada guvernérov vo svojich menovopolitických rozhodnutiach zohľadňuje aspekty súvisiace so sekundárnym cieľom. Vyplýva to zo znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorá od ECB vyžaduje, aby podporovala všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie. Sekundárny cieľ je preto výslovne uznaný v stratégii menovej politiky ECB. Rada guvernérov pri úprave svojich nástrojov menovej politiky – v prípade, keď sú k dispozícii dve konfigurácie súboru nástrojov, ktoré sú rovnako prínosné a nenarušujú cenovú stabilitu – zvolí takú konfiguráciu, ktorá najlepšie podporuje všeobecné hospodárske politiky EÚ zamerané na rast, zamestnanosť a sociálnu inklúziu, a ktorá chráni finančnú stabilitu a pomáha zmierňovať dosah klimatických zmien, s cieľom prispievať k plneniu cieľov EÚ.

ECB informuje o svojich menovopolitických rozhodnutiach a podkladových analýzach relevantných z hľadiska sekundárneho cieľa v rôznych kapitolách svojej výročnej správy. Súčasťou Výročnej správy ECB za rok 2023 bol osobitný box o spôsobe zohľadňovania sekundárneho cieľa pri výkone menovej politiky ECB a o tom, ako ECB vysvetľuje svoje kroky súvisiace so sekundárnym cieľom. Tento box zároveň informuje o tom, na ktorých miestach v správe sú informácie o rozhodnutiach menovej politiky a podkladové analýzy relevantné z hľadiska sekundárneho cieľa. Vo výročnej správe za rok 2024 sú tieto informácie súčasťou jednotlivých kapitol.

Ako príslušné inštitúcie EÚ prijímajú opatrenia na podporu konkurencieschopnosti EÚ Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament, pričom ECB tieto opatrenia podporuje. ECB už vo svojich menovopolitických rozhodnutiach aspekty týkajúce sa rastu a konkurencieschopnosti zohľadňuje, a na vplyv politík a opatrení EÚ v tejto oblasti bude prihliadať aj naďalej. ECB predovšetkým víta oznámenie Komisie z 29. januára 2025 o Kompase konkurencieschopnosti pre EÚ a súvisiace hlavné opatrenia.^[10] ECB je v rámci svojej úlohy poskytovať poradenstvo k právnym predpisom EÚ v zmysle článku 127 ods. 4 ZFEÚ pripravená podieľať sa na tvorbe legislatívnych iniciatív spomínaných v oznámení. Ďalšou dôležitou súčasťou zvyšovania konkurencieschopnosti Európy sú prebiehajúce iniciatívy v rámci úloh ECB vyplývajúcich zo zmluvy, najmä v oblasti platieb, ako je podpora inovácií, integrácie a odolnosti európskej poobchodnej infraštruktúry a prípravy na potenciálne zavedenie digitálneho eura.

2.2 Geopolitické aspekty

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby vypracovala geopolitický plán na roky 2025 – 2030 s cieľom lepšie pochopiť dôsledky vojny a konfliktov na cenovú stabilitu. (body 19, 40 a 41)

Vzhľadom na jeho význam pre hospodársku aktivitu, infláciu a finančnú stabilitu ECB aktívne monitoruje geopolitický vývoj a zohľadňuje ho pri rokovaniach o menovej politike. Geopolitické napätie môže byť zdrojom hospodárskych šokov a neistoty a môže mať značný dosah na cenovú stabilitu. ECB preto svoje štandardné projekcie pravidelne dopĺňa o analýzy scenárov vývoja s cieľom posúdiť potenciálny vplyv hypotetických udalostí, ako sú vojny a konflikty, ktoré nie sú zahrnuté v základných projekciách. V makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému z decembra 2023 sa napríklad v rámci analýzy scenárov skúmali krajné riziká ohrozujúce základný scenár projekcií vyplývajúce z možnej výraznej a dlhšie trvajúcej eskalácie konfliktu na Blízkom východe vrátane čiastočného uzavretia Hormuzskej úžiny. Rada guvernérov takisto pri prijímaní menovopolitických rozhodnutí prihliada okrem iných faktorov aj na geopolitický vývoj a riziká, ako sa uvádza v správach z menovopolitických zasadaní. ECB tiež pozorne sleduje dôsledky tohto vývoja na finančnú stabilitu v eurozóne. Pravidelná aktualizácia týchto rizík sa uvádza v správe ECB o finančnej stabilite (Financial Stability Review). Vo vydaní tejto správy z mája a novembra 2024 bol vplyv geopolitického vývoja a rizík na finančnú stabilitu v eurozóne predmetom podrobnej analýzy. V neposlednom rade tiež ECB v rámci prebiehajúceho hodnotenia svojej stratégie menovej politiky analyzuje ponaučenia z jej reakcie na šok cien energií z rokov 2022 až 2023 spôsobený inváziou Ruska na Ukrajinu. Toto hodnotenie zvýši pripravenosť ECB na budúce ponukové šoky, najmä tie spôsobené geopolitickým vývojom. ECB bude Európsky parlament o svojich zisteniach informovať a je pripravená zapojiť sa v tejto otázke do ďalšej diskusie.

3 Klimatické zmeny

3.1 Klimatické zmeny a inflácia

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby pokračovala v posudzovaní miery, do akej klimatické zmeny ovplyvňujú jej schopnosť udržiavať cenovú stabilitu. (bod 36)

ECB realizuje rozsiahle analýzy s cieľom získať prehľad o dôsledkoch fyzického vplyvu klimatických zmien a ekologickej transformácie na infláciu a hospodárstvo. Vplyv extrémnych klimatických javov na hospodárstvo je zložitý a viacrozmerný. Častejšie a extrémnejšie klimatické javy môžu mať dosah na hospodársku aktivitu a úroveň inflácie. Môžu mať za následok kombináciu ponukových a dopytových šokov, ktorá vedie k volatilite a neistote inflácie. Z výskumu ECB napríklad vyplýva, že vyššie teploty môžu viesť k vyšším cenám potravín a mať rôzne účinky na infláciu cien služieb v jednotlivých sezónach a krajinách.^[11] V dlhodobejšom horizonte môžu mať zvýšené fyzické riziká štrukturálny vplyv na dlhodobý rast a dlhodobé úrokové miery. ECB okrem toho vyvinula modelové postupy analýzy transmisie stratégií dekarbonizácie, ako sú napríklad uhlíkové dane, systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a scenáre kombinácie politík, cez energetický sektor do produkcie a inflácie.^[12] Analýzy odborníkov sú podkladom makroekonomických projekcií a základom scenárov vývoja okolo základného scenára projekcií. Rozšírený program EU ETS bol napríklad explicitne zohľadnený v projekciách z decembra 2024 a viedol k mierne vyššej inflácii na konci horizontu projekcií. ECB okrem toho analyzovala potreby financovania, úlohu súkromného sektora a podporu verejného sektora pri mobilizácii ekologických investícií.^[13] Významné investície do ekologickej transformácie takisto môžu mať ďalekosiahle hospodárske a finančné dôsledky relevantné z hľadiska menovej politiky, s účinkami napríklad na inflačné tlaky a volatilitu inflácie, kapitálové a výrobné náklady, ako aj na trh práce. Odhadovaný celkový makroekonomický a finančný vplyv závisí od predpokladanej reakcie menovej politiky. Hoci sa stratégia menovej politiky ECB zameriava na strednodobý horizont, čo jej umožňuje odhliadnuť od krátkodobých odchýlok inflácie od cieľa, rozsiahle alebo pretrvávajúce šoky za absencie účinnej reakcie menovej politiky by mohli viesť k tomu, že odchýlky nadobudnú trvalý ráz. ECB v rámci svojej menovej politiky v záujme zachovania cenovej stability reaguje pružne a so zreteľom aktuálne okolnosti, a týmto spôsobom bude na nové výzvy, okrem iného na výzvy spojené s klimatickými zmenami, reagovať aj v budúcnosti.

3.2 Klimatické zmeny a trhová neutralita

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby vo svojich operáciách dodržiavala prístup vychádzajúci z neutrality trhu, pričom poznamenáva, že trhová neutralita je skôr operačným nástrojom než právnou požiadavkou. (bod 37)

V súlade so zmluvou ECB dodržiava zásadu otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov.^[14] Ako sa uvádza v uznesení, trhová neutralita je operačný nástroj, nie právna požiadavka. Trhová neutralita môže pomôcť zabezpečiť, aby intervencie ECB na trhu boli v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva. V záujme plnenia svojich cieľov a dodržiavania zásad zmluvy sa však ECB môže od trhovej neutrality odôvodnene odchýliť. Týka sa to aj aspektov riadenia rizík. V rámci programov nákupu aktív napríklad uplatňovanie kritérií akceptovateľnosti, ako sú minimálne požiadavky na kreditnú kvalitu v rámci nákupov aktív, viedlo k tomu, že dlhopisy v držbe ECB nevyhnutne nezodpovedali trhovej kapitalizácii. V rámci programu nákupu aktív verejného sektora a núdzového pandemického programu nákupu aktív sa navyše nákupy štátnych dlhopisov riadili kľúčom na upisovanie základného imania Eurosystému, a nie trhovou kapitalizáciou. V rámci programu nákupu aktív podnikového sektora boli do referenčnej alokácie začlenené aspekty klimatických zmien s cieľom znížiť klimatické finančné riziko súvahy Eurosystému prostredníctvom redukcie uhlíkovej náročnosti jeho portfólia podnikových cenných papierov. V rámci nedávnej revízie operačného rámca sa zároveň Rada guvernérov zhodla na súbore zásad, ktorými sa bude výkon menovej politiky riadiť v budúcnosti.^[15] Patrí medzi ne zásada otvoreného trhového hospodárstva a uznanie významu sekundárneho cieľa.

3.3 Klimatické zmeny a finančná stabilita

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby pokračovala vo svojej práci na záťažových testoch týkajúcich sa klimatických rizík, ktoré boli vyvinuté na posúdenie odolnosti bánk a podnikov voči riziku zmeny klímy. (bod 40)

Súbor analytických nástrojov, ktorý ECB používa na záťažové testy zamerané na klimatické riziká, sa aktívne a neustále zdokonaľuje. V posledných rokoch ECB vypracovala zdokonalené klimatické záťažové testy, ktorých cieľom je hodnotiť riziká v súvahe Eurosystému a pomáhať jednotlivým bankám a finančnému systému všeobecne pri hodnotení ich rizík za rôznych predpokladov klimatického vývoja. ECB uskutočnila dva klimatické záťažové testy zamerané na celú ekonomiku (2021 a 2023), záťažový test špecifický pre bankovníctvo (2022) a záťažový test súvahy Eurosystému zameraný na klimatické riziká ako súčasť jej akčného plánu na začlenenie aspektov klimatických zmien do stratégie menovej politiky (2022). Nedávno ECB na žiadosť Európskej komisie spolu s európskymi orgánmi dohľadu a Európskym výborom pre systémové riziká uskutočnila klimatický záťažový test „Fit‑for‑55“.^[16] Test ukázal, že hoci straty spojené s rizikom prechodu pravdepodobne neohrozujú finančnú stabilitu EÚ, riziká prechodu sprevádzané makroekonomickými šokmi spôsobujú nárast strát finančných inštitúcií a potenciálne nepriaznivé účinky na ich finančnú kapacitu.

ECB tiež aktívne prispieva k zvyšovaniu povedomia o klimatických rizikách v iných fórach. ECB vedie pracovnú skupinu Workstream Scenario Design and Analysis siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS), ktorá hrá zásadnú úlohu vo vývoji dlhodobých klimatických makrofinančných scenárov. ^[17] Tieto scenáre umožňujú prognózovanie klimatických rizík za rôznych predpokladov politického a hospodárskeho vývoja. Každým vydaním sú dokonalejšie: zahŕňajú presnejšie špecifikované fyzické riziká a riziká prechodu ako aj najnovšie klimatologické poznatky. NGFS pod vedením ECB v prvej polovici roka 2025 zverejní svoje prvé krátkodobé scenáre klimatického vývoja, ktoré budú prvým verejne dostupným nástrojom na posudzovanie bezprostredných účinkov klimatických rizík. ECB sa tiež aktívne podieľa na práci stáleho výboru Európskeho orgánu pre bankovníctvo pre dohľad, riziká a inovácie pri vývoji základného rámca pravidelného klimatického záťažového testovania, ktorý bankám pomôže identifikovať a odstraňovať nedostatky v environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti.

4 Digitálne euro

4.1 Účel a výhody digitálneho eura

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby preukázala výhody digitálneho eura vrátane posilnenej strategickej autonómie v oblasti platieb, vyššej úrovne hospodárskej súťaže na trhu s retailovými platbami, potenciálu na podporu inovácií v oblasti platieb a financií, lepšieho finančného začlenenia a spoľahlivého offline záložného platobného systému. (bod 26)

Digitálne euro by zachovalo slobodu ľudí používať verejný platobný prostriedok v celej eurozóne a chránilo by našu menovú suverenitu v kontexte klesajúceho používania hotovosti a zvýšenej závislosti od subjektov mimo EÚ. Výskumná fáza digitálneho eura sa začala v roku 2021 s cieľom ďalej preskúmať potrebu vydania retailovej digitálnej meny centrálnej banky v Európe.^[18] Posúdenie možnosti vytvorenia digitálneho eura sa považovalo za potrebné vzhľadom na rýchle zmeny v oblasti retailových platieb (graf 3). Európska komisia túto skutočnosť potvrdila vo svojej dosahovej štúdii z roku 2023, v ktorej skonštatovala, že absencia retailovej digitálnej meny centrálnej banky v eurozóne môže postupne oslabiť menovú suverenitu Eurosystému.^[19] V posledných rokoch sa naša závislosť od externých subjektov v oblasti retailových platieb ešte viac zvýšila.^[20] Súvisiace riziká sú čoraz hmatateľnejšie a opätovne potvrdzujú potrebu digitálneho eura na posilnenie strategickej autonómie a menovej suverenity Európy.^[21] Argumenty v prospech digitálneho eura sú obzvlášť presvedčivé v kontexte fragmentovaného a externe závislého platobného prostredia ako eurozóna.^[22]

Digitálne euro by bolo digitálnym platobným prostriedkom všeobecne akceptovaným v celej eurozóne, pri platbách v obchodoch, online alebo medzi fyzickými osobami. Fungovalo by offline aj online. Rovnako ako hotovosť by aj digitálne euro bolo bezrizikové, všeobecne dostupné, ľahko použiteľné a na bežné použitie bezplatné.^[23] Zvýšilo by efektívnosť európskeho platobného ekosystému ako celku, stimulovalo inovácie a zvýšilo jeho odolnosť voči možným kybernetickým útokom a technickým poruchám. ECB zároveň vytvára inovačnú platformu na spoluprácu so zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem experimentovať s podmienenými platbami a inými spôsobmi použitia.^[24]

Graf 3

Platobné nástroje používané na predajnom mieste, eurozóna, 2016 – 2024

4.2 Ochrana súkromia

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby pri digitálnom eure uprednostnila spoľahlivé záruky ochrany súkromia a stanovila ich ako zlatý štandard ochrany súkromia s cieľom zabezpečiť dôveru verejnosti a riešiť obavy občanov. (bod 32)

Ochrana súkromia používateľov je ústredným prvkom projektu digitálneho eura od samého začiatku. Funkcionalita offline by ponúkala úroveň súkromia ako pri platbách v hotovosti, keďže podrobnosti o uskutočnených platbách by boli známe len platiteľovi a príjemcovi. Pri online platbách v digitálnych eurách by ECB nebola schopná priradiť osobu priamo k jej platbám. Údaje, ktoré by ECB mala k dispozícii, by boli pseudonymizované, takže na ich základe by platiteľa nedokázala identifikovať. ECB sa zaväzuje používať najnovšie technológie na zvyšovanie ochrany súkromia a zároveň priebežne preverovať nové použiteľné a účinné opatrenia. Okrem toho plánuje vytvoriť rámec kontroly dodržiavania a auditu ochrany údajov, v ktorom by bola pod dohľadom nezávislých orgánov pre ochranu údajov v záujme zabezpečenia súladu s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov – najprísnejšími pravidlami ochrany súkromia a bezpečnosti údajov na svete.^[25]

4.3 Dosah na finančný sektor

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby v súvislosti so zavedením digitálneho eura zohľadnila finančnú stabilitu a štruktúru finančného sektora. (bod 31)

Koncepcia digitálneho eura berie do úvahy bankový charakter európskeho finančného systému a obsahuje spoľahlivé mechanizmy na ochranu jeho stability. Po prvé, používatelia by mohli digitálnym eurom platiť aj bez toho, aby ním disponovali. Vďaka priamemu napojeniu ich účtu digitálneho eura na platobný účet v ich banke by mohli uskutočňovať a prijímať aj platby v digitálnych eurách presahujúce ich zostatok či limit držby na účte digitálneho eura. Táto „kaskádová“ technológia by umožnila prijímať platby v digitálnych eurách aj podnikom a vládam, ktoré by digitálne euro neboli oprávnené držať.^[26] Po druhé, podobne ako bankovky, ani zostatok na účte digitálneho eura by nebol úročený a nekonkuroval by tak sporiacim vkladom. Po tretie, maximálny objem digitálnych eur na osobu by bol obmedzený. Eurosystém spolu s účastníkmi trhu vyvíja analytický rámec a modely na určenie limitu držby na základe troch hlavných faktorov vymedzených v návrhu nariadenia: použiteľnosti, menovej politiky a finančnej stability.^[27] Osobitnú pozornosť pritom venuje rozdielom vo veľkosti bánk a ich obchodných modeloch.^[28] A napokon, pri vývoji digitálneho eura sa berú do úvahy cenné informácie účastníkov trhu s cieľom zabezpečiť jeho integráciu do existujúcich štruktúr a riešení. Táto skutočnosť má zásadný význam, pretože distribúciu digitálneho eura by mali na starosti banky a iní súkromní poskytovatelia platobných služieb, v čo najväčšej miere prostredníctvom existujúcich platobných štandardov a infraštruktúry.

4.4 Rozhodnutie o vydaní digitálneho eura

V uznesení Európskeho parlamentu sa požaduje, aby rozhodnutie o vydaní digitálneho eura neprijímala výlučne Rada guvernérov ECB. (bod 27)

Rozhodovanie Rady guvernérov o tom, či a kedy vydať digitálne euro, by nasledovalo až po prijatí legislatívneho rámca, čím sa plne rešpektuje úloha spoluzákonodarcov EÚ. ECB Európsky parlament o stave realizácie projektu od jeho začiatku pravidelne informuje.^[29] Navrhovaná legislatíva bude predstavovať rámec, v ktorom by digitálne euro mohlo byť zriadené ako zákonné platidlo, zahŕňajúc aspekty súkromia, distribúcie a finančnej stability.^[30] Rada guvernérov náležite zváži prípadné zmeny koncepcie potrebné v dôsledku legislatívnych rokovaní a uvedomuje si, že nevyhnutným predpokladom jej rozhodnutia o vydaní digitálneho eura je široká politická podpora. ECB bude aj naďalej niesť plnú demokratickú zodpovednosť a Európsky parlament bude nepretržite a podrobne informovať o postupe Eurosystému v projekte digitálneho eura, a to nielen v tejto fáze, ale aj po ukončení legislatívnych rokovaní.

4.5 Záväzok zachovať hotovosť

V uznesení Európskeho parlamentu sa opätovne zdôrazňuje, že hotovosť by mala byť naďalej široko dostupná a kedykoľvek k dispozícii, aby sa zabezpečila pluralita platobných prostriedkov. (bod 29)

Hotovosť bude aj naďalej zásadným a nenahraditeľným prvkom jednotnej meny, a to aj v prípade zavedenia digitálneho eura. Jedinečné vlastnosti hotovosti ako fyzických peňazí, ktoré sa môžu používať nezávisle od akejkoľvek technológie, zdôrazňujú ich pretrvávajúci význam a potrebnú dostupnosť pre občanov eurozóny. ECB jednoznačne podporuje návrh Európskej komisie na prijatie nariadenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle,^[31] ktoré je neoddeliteľnou súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa jednotnej meny. Toto nariadenie by krajinám eurozóny ukladalo povinnosť zaručiť dostatočnú a účinnú akceptáciu hotovosti a prístup k nej na celom ich území. ECB zdôrazňuje význam finalizácie legislatívneho procesu so spoluzákonodarcami EÚ v priebehu roka 2025. Okrem toho víta súčasné legislatívne iniciatívy viacerých členských štátov, ktoré riešia špecifické slabiny a hrozby pre národnú hotovostnú infraštruktúru, ako je prístup k bankomatom či územné pokrytie. Tieto iniciatívy zdôrazňujú význam nariadenia.

5 Ďalšie činnosti ECB, transparentnosť a zodpovednosť

5.1 Medzinárodná úloha eura

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby sa zaoberala posilnením medzinárodnej úlohy eura s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť ako rezervnej meny a podporila posuny v tomto smere iniciované trhom. (bod 43)

Euro je druhou najdôležitejšou rezervnou menou na svete a jeho postavenie je vedľajším účinkom zdravých hospodárskych politík v eurozóne, v ktorých je potrebné pokračovať. ECB medzinárodnú úlohu eura monitoruje a svoju analýzu zverejňuje vo výročných správach. Podľa poslednej správy zverejnenej v júni 2024 zostáva podiel eura podľa rôznych ukazovateľov medzinárodného používania meny od jeho zavedenia v roku 1999 nad úrovňou 19 %.^[32] Euro napríklad v roku 2023 tvorilo približne 20 % devízových rezerv vo svete, po americkom dolári na úrovni približne 58 % a pred japonským jenom na úrovni približne 6 %. Pri určovaní medzinárodného postavenia mien zohrávajú dôležitú úlohu pevné ekonomické fundamenty vrátane zdravých hospodárskych politík. ECB k zdravým hospodárskym politikám v eurozóne prispieva nepretržitou snahou o plnenie svojej úlohy udržiavať cenovú stabilitu v strednodobom horizonte, čím pomáha zachovávať atraktívnosť eura ako prostriedku uchovania hodnoty. Zdravé hospodárske politiky budú mať zásadný význam aj pri upevňovaní medzinárodnej úlohy eura v potenciálne fragmentovanejšom svete. Posun k hlbšej a plnohodnotnejšej hospodárskej a menovej únii vrátane skutočnej únie kapitálových trhov by viedol k prehĺbeniu a zvýšeniu likvidity eurových trhov. Medzinárodné postavenie eura by okrem toho mohlo podporiť digitálne euro, ktoré by zvýšilo odolnosť európskeho platobného systému a ponúklo alternatívu rýchlych a spoľahlivých digitálnych platieb k stablecoinom krytým americkým dolárom. V neposlednom rade je na udržanie globálnej dôvery v euro nevyhnutné dodržiavanie zásad právneho štátu v Európe.

5.2 Kybernetická bezpečnosť a odolnosť

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby zaistila bezpečnosť a ochranu menového systému pre jeho používateľov, najmä vzhľadom na prebiehajúci geopolitický vývoj, a víta pozornosť, ktorú ECB venuje rizikám kybernetických útokov. (bod 45)

ECB aj naďalej považuje za jednoznačnú prioritu bezpečnosť a odolnosť peňažného systému v reakcii na vývoj kybernetických hrozieb. Kľúčovým prvkom tohto prístupu je úzka spolupráca ECB s ostatnými členmi Európskeho systému centrálnych bánk a jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj s orgánmi a agentúrami EÚ, s uznaním prirodzene kooperatívnej povahy účinnej kybernetickej odolnosti. Národné centrálne banky poskytujúce služby TARGET napríklad kladú veľký dôraz na nepretržitý vývoj a zdokonaľovanie kapacít v oblasti kybernetickej obrany s cieľom zabezpečiť voľný, efektívny a bezpečný tok hotovosti, cenných papierov a kolaterálu v celej Európe. V marci 2024 ECB aktualizovala svoju stratégiu kybernetickej odolnosti Eurosystému a rozšírila ju o nové kybernetické hrozby.^[33] Revidovaná stratégia a aktualizovaný rámec TIBER-EU pre etické testovanie na základe spravodajských informácií o hrozbách sú priamo zosúladené s aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA), čím zvyšujú bezpečnosť informačných technológií a harmonizujú prevádzkovú odolnosť vo finančnom sektore.^[34],[35] ECB v súčasnosti tiež upresňuje očakávania dohľadu týkajúce sa kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu, pričom spolupracuje s hlavnými zainteresovanými stranami, aby očakávania zostali aktuálne a boli v súlade s príslušnými globálnymi štandardmi. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na zabezpečenie stability finančného systému eurozóny v prostredí geopolitických a technologických výziev.

5.3 Rámec ECB na oznamovanie porušení predpisov

Uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva na ďalšie posilnenie vnútorného rámca ECB pre oznamovanie protispoločenskej činnosti tak, aby bol v súlade so smernicou EÚ o oznamovateľoch. (bod 53)

Interný rámec ECB na oznamovanie porušení predpisov bol v roku 2020 prepracovaný a modernizovaný.^[36] Vďaka tomu je v súlade so zásadami smernice.^[37] Ako už bolo zdôraznené, rámec okrem iného poskytuje i) moderný nástroj na anonymné oznamovanie, ii) ochranu dôvernosti a iii) komplexný rámec na ochranu oznamovateľov a svedkov pred odvetnými opatreniami. Bez ohľadu na to a na základe niekoľkoročných skúseností z používania rámca ECB v súčasnosti zavádza ďalšie zlepšenia na posilnenie celkových ochranných opatrení pre jednotlivcov, ktorí oznamujú možné porušenia predpisov. Kladie pritom osobitný dôraz na vytvorenie holistického, transparentného a účinného súboru pravidiel, ktoré odrážajú úlohu ECB ako inkluzívneho zamestnávateľa, podporujú skoré riešenie problémov na pracovisku, zabezpečujú práva a rovnováhu záujmov dotknutých osôb a prispievajú k vytvoreniu bezpečného a ohľaduplného pracovného prostredia. Medzi kľúčové prvky plánovaného revidovaného rámca patrí zvýšená ochrana osôb ohrozených odvetnými opatreniami, ako aj zjednodušené procesy s cieľom umožniť včasnejšie a osobné vyšetrovania pri súčasnom dodržiavaní príslušných procesných práv. O týchto zlepšeniach v súčasnosti prebieha diskusia so zástupcami zamestnancov ECB.

5.4 Komunikácia, osveta a vzdelávanie

Uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva na spoluprácu s členskými štátmi a národnými centrálnymi bankami na programoch finančnej gramotnosti. (bod 48)

Finančná gramotnosť obyvateľstva sa čoraz viac považuje za aspekt účinnej transmisie menovej politiky. Zatiaľ čo väčšinu úsilia o zvyšovanie finančnej gramotnosti vynakladajú národné centrálne banky a iné vnútroštátne orgány, ECB tiež pomáha zvyšovať povedomie verejnosti v oblastiach ekonomiky, základných finančných otázok a politiky ECB. Príkladmi takýchto iniciatív využívajúcich nové prostriedky sú nový kanál YouTube Espresso Economics s týždennými videami vysvetľujúcimi ekonomické pojmy, online kvízy prostredníctvom platformy Kahoot!, ako aj neustála snaha o zrozumiteľnejšiu komunikáciu. Spolu s národnými centrálnymi bankami ECB upriamila pozornosť aj na viditeľné rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi ženami a mužmi prostredníctvom novej iniciatívy k Medzinárodnému dňu žien. Iniciatíva obsahuje päť záväzkov v záujme odstránenia rodových rozdielov vo finančnej gramotnosti vrátane vytvorenia siete centrálnych bánk pre finančnú gramotnosť.

5.5 Zodpovednosť ECB

Európsky parlament vo svojom uznesení vyzýva ECB a Európsky parlament, aby v plnej miere využívali opatrenia týkajúce sa zodpovednosti a transparentnosti a podľa možnosti ich ešte posilnili bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť ECB. Zároveň vyzýva Európsky systém centrálnych bánk, aby pokračoval v dialógoch s národnými parlamentmi a ďalej ich posilňoval. (body 4 a 54)

ECB si vysoko cení svoj vzájomne prospešný vzťah s Európskym parlamentom v otázke zodpovednosti. Povinnosti týkajúce sa zodpovednosti ECB sú stanovené v primárnom práve EÚ. ECB v priebehu rokov spolupracuje s Európskym parlamentom na prehlbovaní svojej zodpovednosti výrazne nad rámec požiadaviek zmluvy. V tomto smere prezidentka ECB a predsedníčka Európskeho parlamentu v júni 2023 podpísali výmenu listov, ktorá určuje línie zodpovednosti a predstavuje jednotný pohľad na postupy zodpovednosti v oblasti centrálneho bankovníctva. V poslednom volebnom období ECB spolupracovala s Európskym parlamentom ešte častejšie ako v predchádzajúcom období (graf 4). Okrem kontrolnej funkcie Európskeho parlamentu ECB oceňuje aj možnosť vysvetľovať svoje politiky občanom a ich voleným zástupcom a vypočuť si ich názory. Zvyšuje to transparentnosť, dôveryhodnosť a účinnosť politík ECB. ECB je preto naďalej plne odhodlaná pokračovať vo svojom úsilí v oblasti zodpovednosti a transparentnosti a snaží sa pokračovať v zintenzívňovaní spolupráce s Európskym parlamentom, v súlade s ustanoveniami primárneho práva EÚ.

Graf 4

Počet výmen s Európskym parlamentom

(počet za rok)

Zatiaľ čo hlavnými partnermi národných parlamentov sú národné centrálne banky, ECB sa príležitostne stretáva aj s delegáciami národných parlamentov. Keďže ECB si plní svoju povinnosť zodpovedať sa predovšetkým voči Európskemu parlamentu, hlavnými partnermi národných parlamentov sú národné centrálne banky Eurosystému. Rozsah a povaha tejto interakcie závisí od krajiny a jej inštitucionálneho rámca. ECB však príležitostne prijíma delegácie národných parlamentov a navštevuje národné parlamenty s cieľom diskutovať o témach dôležitých pre celú eurozónu. Tieto výmeny sa uskutočňujú na žiadosť národného parlamentu, sú podmienené disponibilitou ECB a ich cieľom je vyvážiť angažovanosť medzi parlamentmi jednotlivých krajín eurozóny.^[38] Národné centrálne banky, ktoré sú súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, ale nie Eurosystému, vykonávajú svoju menovú politiku samostatne a ECB s ich národnými parlamentmi vo všeobecnosti nevedie výmenu o svojej menovej politike.