TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 6. marca 2025

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Proces dezinflácie rovnomerne pokračuje. Inflácia sa naďalej vyvíja zhruba v súlade s očakávaniami našich odborníkov, pričom najnovšie projekcie sa nachádzajú v tesnej blízkosti predchádzajúceho inflačného výhľadu. Podľa aktuálnych projekcií má celková inflácia dosahovať v priemere 2,3 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 2,0 % v roku 2027. Revízia projekcií celkovej inflácie nahor na rok 2025 je odrazom výraznejšej dynamiky cien energií. Inflácia bez energií a potravín má podľa odborníkov ECB dosahovať v priemere 2,2 % v roku 2025, 2,0 % v roku 2026 a 1,9 % v roku 2027.

Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Domáca inflácia zostáva vysoká, najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú zisky.

Naša menová politika je citeľne čoraz menej reštriktívna: v dôsledku nášho znižovania úrokových sadzieb klesá cena nových úverov pre podniky a domácnosti a úverový rast sa zrýchľuje. Na uvoľňovanie podmienok financovania však zároveň nepriaznivo vplýva pokračujúce premietanie predchádzajúceho zvyšovania úrokových sadzieb do existujúcich úverov, pričom úverová aktivita je stále celkovo tlmená. Hospodárstvo čelí pretrvávajúcim výzvam a odborníci ECB opäť znížili projekcie hospodárskeho rastu – na 0,9 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. Revízia hodnôt na roky 2025 a 2026 nadol je odrazom nižšej úrovne vývozu a naďalej slabej investičnej aktivity, čiastočne v dôsledku vysokej neistoty spojenej s obchodnou politikou, ako aj širšej politickej neistoty. Rastúce reálne príjmy a postupné slabnutie účinkov predchádzajúceho zvyšovania našich úrokových sadzieb sú naďalej hlavnou hnacou silou očakávaného oživenia dopytu.

Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Predovšetkým za súčasných podmienok rastúcej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia eurozóny v poslednom štvrťroku 2024 pravdepodobne zaznamenala mierny rast. Počas prvých dvoch mesiacov roka 2025 pokračovali mnohé minuloročné trendy. Aktivita vo výrobnom sektore naďalej brzdí hospodársky rast, aj keď ukazovatele z výsledkov prieskumov sa zlepšujú. Vysoká domáca i medzinárodná neistota tlmí investičnú aktivitu a problémy s konkurencieschopnosťou obmedzujú vývoz. Sektor služieb je naďalej stabilný. Rast príjmov domácností a priaznivá situácia na trhu práce okrem toho prispievajú k postupnému nárastu spotreby, hoci spotrebiteľská dôvera je stále krehká a miera úspor vysoká.

Miera nezamestnanosti zostala v januári na úrovni svojho historického minima 6,2 %, pričom zamestnanosť podľa odhadov v poslednom štvrťroku 2024 vzrástla o 0,1 %. Došlo však k zmierneniu dopytu po pracovnej sile a z aktuálnych výsledkov prieskumov vyplýva tlmený rast zamestnanosti v prvých dvoch mesiacoch roka 2025.

Nepriaznivý vplyv nedávneho nárastu neistoty na investície a vývoz bude pravdepodobne vyšší, než sa očakávalo. Hospodársky rast by však mali podporovať vyššie príjmy a nižšie úverové náklady. Podľa projekcií odborníkov ECB by za predpokladu absencie ďalšej eskalácie obchodného napätia mal k vývozu tiež prispievať rast svetového dopytu.

Rozpočtová a štrukturálna politika by mala zvyšovať produktivitu, konkurencieschopnosť a odolnosť ekonomiky. Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie vytyčuje akčný plán konkrétnych opatrení a jeho návrhy by mali byť bezodkladne prijaté. Vlády jednotlivých krajín by mali zabezpečiť udržateľné verejné financie v súlade s rámcom správy hospodárskych záležitostí EÚ, pričom by mali prioritne presadzovať zásadné prorastové štrukturálne reformy a strategické investície.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná inflácia vo februári 2,4 %, po 2,5 % v januári a 2,4 % v decembri. Inflácia cien energií klesla na 0,2 %, po výraznom náraste z 0,1 % v decembri na 1,9 % v januári. Inflácia cien potravín naopak vzrástla na 2,7 %, z 2,3 % v januári a 2,6 % v decembri. Inflácia cien tovarov sa mierne zvýšila na 0,6 %, zatiaľ čo inflácia cien služieb sa zmiernila na 3,7 %, z 3,9 % v januári a 4,0 % v decembri.

Väčšina ukazovateľov základnej inflácie poukazuje na trvalý návrat inflácie na úroveň nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Domáca inflácia, ktorá tesne sleduje vývoj inflácie cien služieb, v januári klesla. Zostáva však vysoká vzhľadom na pokračujúce výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien niektorých služieb predchádzajúcemu prudkému nárastu inflácie. Z nedávneho mzdového vyjednávania zároveň vyplýva pokračujúce zmierňovanie tlakov na rast nákladov práce.

Vzhľadom na predpoklad vyššej inflácie cien energií odborníci ECB zvýšili aj projekcie celkovej inflácie na rok 2025. Projekcie však počítajú s ďalším spomaľovaním rastu jadrovej inflácie, keďže tlaky nákladov práce sa ďalej zmierňujú a predchádzajúce sprísňovanie menovej politiky naďalej tlmí rast cien. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa stále pohybuje v okolí 2 %. Všetky tieto faktory podporia trvalý návrat inflácie na našu cieľovú úroveň.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Eskalácia obchodného napätia by spomalila hospodársky rast v eurozóne utlmením vývozu a oslabením svetovej ekonomiky. Pretrvávajúca neistota spojená so svetovými obchodnými politikami by mohla znížiť investičnú aktivitu. Geopolitické napätie, ako je neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. Rast by mohol byť pomalší, ak budú oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky trvať dlhšie, než sa očakáva. Rast by zároveň mohol byť rýchlejší, ak by miernejšie podmienky financovania a klesajúca inflácia umožnili rýchlejšie oživenie domácej spotreby a investícií. Rast by mohlo podporiť aj zvýšenie výdavkov na obranu a infraštruktúru.

Čoraz vyššie napätie vo svetovom obchode zvyšuje neistotu spojenú s výhľadom vývoja inflácie v eurozóne. Celková eskalácia obchodného napätia by mohla mať za následok znehodnotenie eura a nárast dovozných nákladov, čo by viedlo k tlaku na rast inflácie. Nižší dopyt po vývoze z eurozóny v dôsledku vyšších ciel a presmerovanie vývozu do eurozóny z krajín s nadmernou výrobnou kapacitou by však zároveň infláciu tlmili. Geopolitické napätie vytvára obojstranné inflačné riziká, pokiaľ ide o trhy s energiami, spotrebiteľskú dôveru a obchodné investície. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín. Inflácia by mohla byť vyššia v prípade rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. K zvýšeniu inflácie by mohol prispieť aj nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru prostredníctvom účinku na agregátny dopyt. Mohla by však byť i nečakane nižšia, ak by menová politika tlmila dopyt vo väčšej miere, než sa očakáva.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery v eurozóne sa po našom januárovom zasadnutí znížili, no v posledných dňoch vzrástli v reakcii na revíziu výhľadu rozpočtovej politiky. V dôsledku znižovania našich úrokových sadzieb postupne klesá cena úverov pre podniky a domácnosti a úverový rast sa zrýchľuje. Na uvoľňovanie podmienok financovania však zároveň nepriaznivo vplýva pokračujúce premietanie predchádzajúceho zvyšovania úrokových sadzieb do existujúcich úverov, pričom úverová aktivita je stále celkovo tlmená.

Priemerná úroková sadzba nových podnikových úverov sa z decembrových 4,4 % v januári znížila na 4,2 %. Cena trhových emisií podnikových dlhopisov sa naopak zvýšila na 3,7 %, čo je o 0,2 percentuálneho bodu viac ako v decembri. Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov sa za rovnaké obdobie znížila z 3,4 % na 3,3 %.

Tempo rastu bankových úverov poskytovaných podnikom v januári stúplo z decembrových 1,7 % na 2,0 %, odrážajúc mierny mesačný objem nových úverov. Rast objemu vydaných podnikových dlhopisov sa v ročnom vyjadrení zvýšil na 3,4 %. Dynamika hypotekárnych úverov naďalej postupne rástla, hoci celkovo zostávala tlmená, s ročnou mierou rastu 1,3 %.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Predovšetkým za súčasných podmienok rastúcej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.